Samuel Reshewsky (26.11.1911 Poľsko - 4.4.1992), šachový veľmajster od roku 1950. Od roku 1935 do 60 rokov patril medzi popredných svetových hráčov. V detstve bol označovaný za zázračné dieťa a ako 8 ročný hrával simultánky. V roku 1920 sa celá rodina presťahovala do USA, kde sa stal Reshewsky ako dieťa veľmi populárny. V turnaji amerických majstrov v roku 1922 delil o tretie miesto keď porazil Janowskeho. Kariéra zázračného dieťaťa skončila , keď ho rodičia v roku 1924 poslali do školy. V roku 1933 skončil univerzitu v Chicagu. Po ukončení štúdia sa začal venovať naplno šachom. V roku 1934 vyhral turnaj amerických majstrov v Syrakusach. V roku 1935 odišiel do Európy, kde v roku 1935 vyhral turnaj v Margate pred Capabalankom. Zvíťazil v turnaji Kempen 1937, Hastings 1937/38, zvíťazil v majstrovstve USA 1938. V čase 2.svetovej vojny i bezprostredne po nej hral len v USA. V roku 1946 sa opäť stal majstrom USA. V roku 1948 sa ako jeden zo šiestich kandidátov zúčastnil turnaja o majstra sveta po smrti A.Aljechina, kde skončil tretí. Potom sa už nikdy nedostal k priamemu zápasu o titul, ale jeho účasť v kandidánstkych turnajoch bola pravidelná. V turnaji kandidátov v roku 1953 skončil druhý za Smyslovom, v roku 1964 skončil ôsmy, v roku 1967 sa delil o 6 miesto s Hortom a Štejnom. V štvrťfinále potom prehral s Korčným. V medzipásmovom turnaji v roku 1970 skončil 17 a v roku 1973 skončil 11. Zvíťazil v množstve turnajov po celom svete a tiež zohral celú radu zápasov väčšinou víťazných napr. v roku 1961 s R.Fischerom 2:2 (7=). V roku 1963 usporiadal ojedinelú produkciu v Los Angeles, bleskovú simultánku naslepo s výsledkom 9:0. Reprezentoval USA na šachových olympiádach v roku 1937, 1950, 1952, 1958, 1960, 1964, 1970 a 1974. V zápase storočia ZSSR - Zbytok sveta v roku 1970 hral na 6.šachovnici so Smyslovom 1:1 (2=). Ako hráč vynikal strategicky jemnou hrou, ktorá bola občas narušovaná silnými časovými tiesňami, v ktorých sa skvelo sústredil a dokonca ich využíval k svojmu prospechu. Bol známy i ako publicista a jeho najzmámejšia kniha Reshewsky on Chess vyšla v roku 1948. Zomrel v roku 1992 ako 81 ročný.

Lev Polugajevskij (20.11.1934 ZSSR - 30.8.1995), šachový veľmajster od roku 1962. Prvý úspech zaznamenal v roku 1953, keď na majstrovstvách ruskej federácie obsadil druhé miesto. Od roku 1956 je už stabilným účastníkom finále majstrovstva ZSSR. Tu zvíťazil v roku 1965, 1967, 1968/69 a v roku 1969 sa delil o prvé miesto s Petrosijanom. Ešte v roku 1973 bol druhý a v rokoch 1974, a v roku 1969 sa delil o prvé miesto s Petrosijanom. Ešte v roku 1973 bol druhý a v rokoch 1974, 1976 a 1977 tretí. V zápasoch kandidátov MS hral v rokoch 1974, 1977 a 1980. V prvom vystúpení v roku 1974 prehral s Karpovom 0:3(=5). V roku 1977 porazil Meckinga a prehral s Korčným. V roku 1980 porazil v štvťfinále Tala a opäť prehral s Korčným 2:3(=9). V rokoch 1982, 1985 a 1987 sa už do finálových bojov nedostal. Farby ZSSR reprezentoval na šachových olympiádach v rokoch 1966, 1968, 1970, 1978, 1980 a 1982. Jeho percentálna úspešnosť v týchto turnajoch bola na hranici 78%. Tiež hral na ME v rokoch 1970, 1979, 1980 a 1983. Jeho úspešnosť na turnajoch bola vysoká, zvíťazil v roku 1959 v MariánskychLázňach, Mar del Plata 1962 a 1971, Soči 1963, Sarajevo 1964, Moskva 1967, Wijk aan Zee 1979, Biel 1986 a mnoho iných. V zápase storočia ZSSR Zbytok sveta v roku 1970 prehral s Hortom 0:1(=3). Obohatil teóriu zahájenia o jeden z najnapínavejších variantov sicílskej hry 1.e4 c5 2.Jf3 d6 3.d4 cxd4 4.Jxd4 Jf6 5.Jc3 a6 6.Sg5 e6 7.f4 b5, ktorý nesie jeho meno. Variante venoval knihu Roždenije varianta, ktorú vydal v roku 1977. Sicílskej obrane tiež venoval niekoľko teoretických publikácií. Zomrel v roku 1995 ako 61 ročný.

Harry Nelson Pillsbury (5.12.1872 - 17.4.1906) USA, šachový veľmajster, jeden z predných svetových hráčov na prelome storočia, majster USA v rokoch 1897-1906. Šachy sa naučil hrať ako šesnásťročný a v roku 1892 zvíťazil v novoročnom turnaji "Manhattan Chess Club". V roku 1893 vyhral turnaj V New Yorku a stal sa profesionálom. V roku 1895 odišiel do Európy a ako neznámy šachista vyhral veľký medzinárodný turnaj v Hastingse, kde hrali okrem iných E.Lasker, W.Steinitz, S.Tarrasch, M.Čigorin. Na turnaji štyroch majstrov roku 1895/96 skončil ako tretí. V ďaľších medzinárodných turnajoch sa delil o prvé miesto vo Viedni 1898. V Paríži 1900 bol druhý, Monte Carlu 1902 druhý, vo Viedni 1904 štvrtý. Mal neobyčajnú pamäť, kde rôznymi ukážkami spestroval početné simultánne produkcie. V roku 1902 hral simultánku na slepo v Moskve na 22 šachovniciach, keď iba jednu partiu prehral. Posledný turnaj hral v roku 1904 v Cambridge-Springs, kde skončil až ôsmy vzhľdom na zlý zdravotný stav. Zomiera v roku 1906 vo veku 34 rokov. Ako šachista hral pozične, skvelo útočil a bol majstrovský taktik. Šachovú teóriu obohatil niektorými systémami v dámskom gambite.

Karel Opočenský (7.2.1892 - 16.11.1975), medzinárodný majster od roku 1951, medzinárodný rozhodca od roku 1951, šachový publicista. Majster Československa 1927, 1929 a 1938 ešte v roku 1956 sa delil o tretie miesto. Majster Čiech a Moravy 1944. Hral na šachovej olympiáde 1931, 1933, 1935 a 1939. V roku 1933 prispel ziskom 12,5 bodu zo 14 partií k druhému miestu družstva Československa. Hral v rade medzištátnych zápasov a aj v zápase Praha-Moskva 1946. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných turnajov, Paríž 1925-3 miesto, Bad Nauheim 1935-4.miesto, Lodž 1936 4 miesto, Viedeň 1936-2 miesto, Praha 1938-1 miesto, Londýn 1946-4 miesto, Arbon 1949-5 miesto a mnohé ďaľšie turnaje. Bol vynikajúcim hráčom bleskového šachu napr. na turnaji v Prahe 1943 obsadil druhé miesto za Aljechinom. Ešte v roku 1959 hral na 1. šachovnici v bleskovom prebore Prahy a dosiahol najlepšieho individuálneho výsledku. Bol rozhodcom zápasov o titul majstra sveta 1951 a 1954, v turnaji kandidátov MS 1953 a na šachovej olympiáde 1952. Ako spravodajca ČTK bol prítomný medzinárodnému turnaju v Moskve 1936. Vydával aktuálny týždeník Šachy ČTK, bol člen redakčnej rady Československéhon šachu, zástupca hlavného redaktora Revue FIDE. Napísal niekoľko šachových kníh napr. Nad šachovnicemi celého sveta (1960), Tam všichni hrají šachy (1962), Methodika šachu (1923) a ďaľšie.

Henry Edward Bird (14.7.1830 - 16.4.1908) Anglicko, šachový majster a teoretik, hráč romantického štýlu a jeden z najlepších anglických šachistov druhej polovice 19. storočia. K šachu sa dostal v známej londýnskej šachovej kaviarni Raymonda. Debutoval na medzinárodnom turnaji v Londýne v roku 1851, v tom istom roku prehral zápas s Horowitzom. Po zápasoch s Anderssonom , Kieseritzskym, Falkbeerom, Burnom a Meckenziem sa v roku 1876 dostal k zapasu s Steinitzom a len tesne prehral (+5-7=5). V New Yorku v roku 1876 dostal cenu za krásu šachovej partie, udelenú prvykrát v histórií. V roku 1888 hral s Blackburnom (+1-4) a v roku 1890 a 1892 s Emanuelom Laskerom, keď obidva zápasy prehral. V medzinárodných turnajoch sa v roku 1885 v Hereforde delil o 2. a 3. miesto, v Menchestri v roku 1890 skončil tretí a v turnajoch v Londýne v roku 1879, 1889 skončil prvý. Napísal niekoľko knižiek, ktoré vychádzali v londýnskom vydavateľstve. Boli to Chess masterpiecs (1875, The Chess Openings (1877), Modern Chess (1885), Chess History (1893), Chess (1898) a tiež vydal komentovanú zbierku partií zo zápasu Steinitz - Lasker v roku 1894. Vklad Birda do toeórie otvorenia bol natoľko výrazný, že je po ňom pomenovaná Birdova hra (1.f4) a Birdova varianta španielskej hry. (1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 Jd4).

Nimcovič Aaron (7.11.1886 Lotyšsko - 16.3.1935 Dánsko), šachový veľmajster, jeden z najlepších svetových hráčov po 1.svetovej vojne. Najväčšieho úspechu dosiahol na turnaji v Karlových Varoch 1929, kde vyhral o 1,5b pred Capablankom a Spielmannom. Toto víťazstvo mu podľa vtedajších zvyklostí dávalo právo vyzvať vtedajšieho majstra sveta Aljechina k zápasu o titul. Vyzývateľ bol však povinný opatriť cenový fond zápasu, to Nimcovič nedokázal a zápas sa neuskutočnil. Narodil sa v Rige v rodine židovského obchodníka, šach sa naučil hrať ako 8 ročný. Šach hrával aj počas svojích štúdií v Heidelbergu a Berlíne kde študoval matematiku. Prvé medzinárodné turnaje absolvoval v rokoch 1904. Už v roku 1906 zvíťazil v turnaji v Monaku kde získal 8,5b z 10 a titul majstra. Tento turnaj bol prelomovým v jeho kariére a stal sa hráčom s ktorým bolo nutné na turnajoch počítať. V roku 1914 sa delili s Aljechinom o prvé miesto na turnaji v Petrohrade. Jeho hra bola svojrázna, oroginálne boli aj jeho teoretické závery, ktorými sa staval proti taraschovskému vedeniu partie. Svoje názory zhrnul v skvelom diele Môj systém a Môj systém v praxi, kde toto dielo má i po 75 rokoch čo povedať súčasným šachistom. Obohatil teóriu zahájenia vo francúzskej obrane, v indických hrách, v Caro-Kanovej hre. Po prvej svetovej vojne ešte vyhral množstvo turnajov a to v Kodani 1923, Drážďanoch 1926, Hannovere 1926, Londýne 1927, Berlíne 1928, Kodani 1933. Vniesol značný vklad do rozvoja teórie hry a teórie zahájenia. Okrem toho že bol vynikájúcim šachistom zaujímal sa o hudbu a maliarstvo a literatúru. Jeho najlepšiu tvorbu zachytáva kniha B.Nielsena Aaron Nimcovič 100 partií, ktorá vyšla v roku 1945.

Oldřich Duras (30.10.1882 - 5.1.1957), prvý český medzinárodný veľmajster od roku 1950. Popredný svetový šachista z doby pred prvou svetovou vojnou, tiež skladateľ šachových úloh. Svoju medzinárodnú karieru začal v roku 1903 na turnaji v Holandsku kde obsadil druhé miesto. V roku 1906 v Norimbergu obsadil druhé miesto za Marshalom, kde porazil Čigorina i Tarrasha. V nasledujúcich rokoch skončil do tretieho miesta na mnoných turnajoch ako napríklad v Wiedni 1907, Praha 1908, Petersburg 1909 za Aljechinom a Rubinsteinom, v Hamburgu 1910, v Opatiji 1912. V domácich turnajoch patril medzi prvých hráčov o čom svedčí aj víťazstvá v 1 (1905) 3 (1907) a 4 (1909) majstrovstve Českého šachového zväzu. V rokoch 1910-1911 hral turnaje v Holandsku, kde zohral aj niekoľko zápasov. V roku 1913 sa cez turnaj vo Varšave dostal na šachovú cestu po Rusku, kde zohral niekoľko zápasov a simultániek. Ďaľšia jeho trasa viedla v roku 1913 do USA , kde v klubovom turnaji v New Yorku obsadil druhé miesto za Capablankom. Po návrate do Európy v priebehu turnaja v Mannheime začala prvá svetová vojna a on sa vrátil do Prahy. Po skončení vojny sa už k praktickej hre nevrátil a venoval sa pokojnému rodinnému životu a šachovým úloham. Publikoval cez 50 štúdií a úloh skoro výlučne trojťažiek v duchu "českej školy". Posmrtne získal v albumoch FIDE 17,5 bodu. Venoval sa tiež publikačnej činnosti keď v rokoch 1922 - 31 riadil šachovú rubriku v Českom Slove a splupracoval s Československým šachom. Oldřich Duras vynikal bojovnosťou a vytrvalosťou, mával originálne nápady v zahájeniach, znamenite hral v komplikovaných pozíciach, nazabýval sa však často teóriou a často improvizoval. Ako jeden z prvých hráčov vôbec uplatňoval psychologický prístup k súperovi. V mnohých partiách predvádzal pekné kombinácie a získal mnoho cien za krásu partie. Jeho život a šachové dielo sú zachytené v dvoch monografiách: F.Prokop - Duras vítezí. Šachové dílo českého velmistra Oldřicha Durasa s jeho slavnými turnajovými partiemi a šachovými problémy (1944) a E.Richter - Oldřich Duras. Velký mistr šachové kombinace. Životní dílo (1954).

Richard Réti (28.5.1889-6.6.1929), šachový veľmajster, skladateľ a šachový teoretik po prvej svetovej vojne patril medzi najlepších hráčov sveta. Majster Československa v roku 1925. Hral za ČSR na šachovej olympiáde v roku 1927 keď získal na 1.šachovnici 11,5/13 partií. Bol žiakom viedenskej šachovej školy, ale veľmi skoro zmenil štýl hry pod vplyvom tzv. hypermodernej školy Svoju medzinárodnú šachovú kariéru začal víťazstvom vo Viedni v roku 1909 pred Tartakowerom. Zviťazil v medzinárodných turnajoch v roku 1918 v Košiciach, 1918 v Budapešti, 1919 v Rotterdame, v roku 1920 v Goteborgu pred Rubinsteinom a Bogoljubovom, v roku 1928 vo Viedni, Stokholme. V ďaľších turnajoch sa delil o prvé miesta. Na elitnom turnaji v New Yorku v roku 1924 skončil piaty, kde súperov zaskočil Rétiho zahájením a ako jediný porazil v turnajovej partii víťaza Capablanku. Tu získal aj cenu za najkrasiu partiu. Bol majstrom hry naslepo, ked v roku 1919 hral v Holandsku simultánku naslepo na 24 šachovniciach, z ktorých len tri prehral. Réti zohral za svoj život 74 turnajov a 16 zápasov. Z celkových 967 partií, 455 vyhral a 259 remizoval. Bol vynikajúci teoretik, jeden z hlavných predstaviteľov hypermodernej školy. Rozpracoval teóriu ťahu 1.Jf3, kde toto zahájenie nesie jeho meno. Obohatil v tej dobe prevratnými myšlienkami aj strednú hru a koncovky. Jeho talent si vysoko cenil Aljechin, ktorý hovoril, ze Reti bol snáď jediný šachista, ktorý ho oslovil svojimi myšlienkami v hre. Jeho život bol bohatý aj na publikačnú činnosť, keď spolu s Breyerom vydával v Bratislave časopis Szellemi Sport. Prispieval a viedol celý rad šachových rubrík. Vydal niekoľko kníh, kde najväčší ohlas mala kniha Meister des Schachbretts, ktorá vyšla po jeho smrti v roku 1930. Preslávil sa aj ako skladateľ šachových štúdií, keď zložil okolo 60 úloh. V súťažiach získal jednu prvú a tri ďaľšie ceny a niekoľko vyznamananí. Jeho výsledky v praktickej hre nezodpovedali jeho talentu a snáď aj preto sa nikdy nedostal k priamemu zápasu o titul svetového šampióna aj , keď patril medzi najlepších svetových hráčov svojej doby. Zomrel v nemocnici, v Prahe, v roku 1929 v najväčšom rozkvete tvorivých síl na šarlach. K jeho šachovej práci sa hlási niekoľko krajín nakoľko sa narodil v Pezinku pri Bratislave, vyrastal a šach začal hrať vo Viedni. Po prvej svetovej vojne sa usídlil v Prahe v Československu, pretože sám sa považoval za čecha a aj predtým sa neustále vracal do "svojej" Prahy.

Salomon Flohr (21.11.1908 Polsko - 18.7.1983 ZSSR), do roku 1938 československý šachista. Po obsadení Československa Nemeckom emigroval do ZSSR. Majster ÚJČS 1933, medzinárodný veľmajster od roku 1950. V roku 1937 bol menovaný kongresom FIDE kandidátom zápasu o titul majstra sveta. Zápas s Aljechinom sa mal hrať v roku 1939 avšak politická situácia to znemožnila. Ešte po vojne v medzipásmovom turnaji MS v Saltsjobadenu 1948, kde bol 6.-9. sa prebojoval do turnaja kandidátov MS 1950, v ňom sa však delil až o tretie miesto. Majster ČSR 1933-37. Na majstrovstvách ZSSR bol štvrtý v roku 1944 a 1949. Za ČSR hral na šachovej olympiáde v rokoch 1933-37 vždy na prvej šachovnici. Z 82 partií prehral len 8. Počiatok jeho medzinárodnej šachovej dráhy bol spojený zo stretnutím s A.Nimcovičom pri medzinárodnom turnaji v Karlových Varoch 1929. Flohr, ktorý pôsobil na turnaji ako šachový spravodaj hrál vo foyeru bleskové partie s účastníkmi turnaja a hrával len domáce turnaje. Nimcovič si povšimol jeho výborného postrehu a citu pre potreby pozície a doporučil jeho účasť v turnaji v Rogaššské Slatine v roku 1929. Tam Flohr obsadil 2.miesto za Rubinsteinom, ale pred Maróczym a Pircom. Od tej doby bol pravidelným účastníkom medzinárodných turnajov, vyhral v Antverpách v roku 1930, v Hastingse 1931/32, 1932/33 a 1933/34 pred Aljechinom. O druhé miesto sa delili v Londýne 1932 v Hastingse 1935/36. Všetky tieto jeho skvelé výsledky viedli k jeho nominácii na neuskutočnený zápas o majstra sveta v roku 1939. Flohr mal znamenitú techniku hry, dobrý postreh a cit pre bezpečnosť. Bol skvelým hráčom simultániek, o neoficiálne prvenstvo v tomto šachovom odvetví súperil v 30.rokoch s Capablankom. 5.2.1935 hral spoločne s ním simultánku v Národnom dome v Prahe na Vinohradoch. Za život zohral na 30.000 simultánnych partií a ešte aj vo vysokom veku konal každoročné prednáškové turné po Československu. Bol duchaplným a vtipným komentátorom a šachovým publicistom. Bol spolupracovníkom najrôznejších šachových časopisov sveta a v 60.rokoch vydal niekoľko šachových kníh.

Café de la Régence - slávna parížska šachová kaviareň neďaleko Palais Royal. Centrum šachového sveta v rokoch 1750 až 1830. V kaviarni hrávalo šachy veľa vynikajúcich šachistov K.Légal, L.Labourdonnaise, D.Harrwitz, Philidor, Morphy ale i veľa slávnych osobností ako M.Robespierre, Napoleon Bonaparte, cár Pavol I, Voltaire, I.S.Turgenev. V kaviarni býval zamestnaný profesionálny šachista s povinnosťou hrať s každým, kto si to prial. Tu hral 27.9.1858 Paul Morphy slávnu simultánku naslepo proti popredným parížskym šachistom s výsledkom 6:0 a zápas s Harrwitzom 5:2. Tu sa hral aj zápas Staunton - Saint-Amant v roku 1843. Od názvu kaviarne vzišiel aj názov jedného z najstarších šachových časopisov vydáva ných vo Francúzsku "La Regence". Po druhej svetovej vojne sa kaviareň z komerčných dôvodov vzdala tradičného šachového rázu. Kaviareň je opradená legendami, napr. o dievčine, ktorá tu prezlečená za muža hrala šach s Robespierrom o hlavu svojho milenca. Frazers magazín napísal v roku 1840, že množstvo návštevníkov je tak veľké, že hostia si nechávajú na hlave klobúky, aby ušetrili miesto. Obšírnu monografiu o kaviarni vydal v roku 1922 nemecký historik L.Bachmann.

Philidor vlastným menom Francois Andre Danican (7.6.1726 Francúzsko - 31.8.1795 Anglicko). Najznámejší šachista 18.storočia a známy hudobný skladateľ. Pochádzal z hudobnej rodiny , šach sa naučil hrať ako 14 ročný u slávneho francúzskeho hráča Legala. Hrával v šachovej kaviarni Café de la Regence, kde postupne porážal všetkých hráčov. Keď v roku 1745 zohral súčasne dve partie na slepo, bol oslavovaný a encyklopedista Diderot zaradil túto udalosť do svojích spisov. V rokoch 1745 až 1754 striedavo žil v Anglicku, Holandsku a Prusku. V roku 1747 porazil v Londýne najlepšieho anglického šachistu P.Stammu 8:1 aj napriek tomu že všetky partie hral s čiernymi. Phlidor premýšlal o vzťahoch šachových figúr a dospel k názorom, ktoré odporovali vtedajšiemu učeniu a zhrnul ich v knihe L´analyse du Jeu des Eches, ktorú napisal v roku 1749 v Holandsku. V roku 1751 navštívil Prusko ako hosť pruského krála Frederyka II. V roku 1754 po návrate do Francúzska sa usídlil v Paríži. Nasledujúcich 20 rokov sa však venoval prevážne muzike, keď skomponoval 23 opier a získal veľké uznanie parížskeho publika. V roku 1755 porazil Legala, presný výsledok však nie je známy. Od roku 1775 často chodil do Londýna do šachového klubu Parsloe, kde aj vydal druhé vydanie svojej knihy. Za jeho pobytu v Anglicku v roku 1792 vypukla francúzsko-anglická vojna a vtedajšia vláda Francúzska mu zakázala návrat späť. Na veľké úsilie rodiny mu vláda povolila návrat v roku 1795. Avšak niekoľko dní po obdržaní tejto správy v Londýne zomiera a je pochovaný v kostole St.James-Picadilly.
Jeho šachová kniha bola preložená do mnohých jazykov a stala sa šachovou bibliou. Knižka sa stala základom nových zásad stratégie a taktiky v šachovej hre. Ako prvý prišiel s myšlienkou, že pešiaky sú dušou hry. Ako prvý rozobral a doporučoval zahájenie charakterizované ťahmi 1.e4 e5 2.Jf3 d6, ktoré nesie jeho meno.

Howard Staunton (1810 - 22.6.1874), Anglicko, šachový veľmajster v rokoch 1843 až 1851 je pokladaný za najlepšieho hráča sveta. Zo začiatku svoj záujem venoval divadlu a literatúre. Šach sa naučil hrať pomerne neskoro až keď mal 19 rokov začal chodiť do slávneho londýnskeho klubu St.George. Učil sa veľmi rýchlo a už po roku ľahko porážal svojho učiteľa Poperta. Jeho šachovú silu museli uznať všetci anglický šachisti. V roku 1943 v slávnej parížskej kaviarni Café de la Regénce porazil v zápase P.Saint Amanta 11:6 (=4) a umocnil jeho pozíciu na starom kontinente. Dve víťazstva v roku 1846 s D.Harrwitzem 12:9 (=1) a B.Horowitzom 14:7 (=3) len potvrdili jeho primát. Bol tiež známym šachovým publicistom a vydavateľom. V roku 1841 založil a vydával do roku 1853 prvý šachový časopis v Anglicku "The Chess Players Chronicle". V rokoch 1845 až 1874 redigoval šachovú časť v denníku "Illustrated London News". V roku 1847 začal vydávať časopis The chess players handbook, ktorý bol veľmi populárny a dočkal sa osemnástich vydaní. V tomto období sa zaoberal myšlienkou založiť medzinárodnú šachovú federáciu. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením sa hral v roku 1851 prvý medzinárodný šachový turnaj, kde nastupoval ako favorit. Avšak starosti s organizáciou turnaja a choroba mu nedovolili zvíťaziť, skončil až na štvrtom mieste. Choroba, zlepšujúci sa súperi a prehra v zápase s T.Lasou 4:5 (=3) v roku 1853, ho donútili opustiť medzinárodnú šachovú scénu. V roku 1858 ho Paul Morphy vyzýval k zápasu márne. Howard Staunton hrál prísne pozične, výborne manévroval, bol chladnokrvný v obrane. Nepáčilo sa mu riziko a stránil sa agresívnych útokov. Exceloval v zatvorených pozíciách a v koncovkách dokázal dlhotrvajúcimi manévrami víťaziť. Bol predchodcom šachového účenia W.Steinitza. Zaslúžil sa o zavedenie časovej kontroly, keď predtým sa hralo bez časového obmedzenia. Šachové hodiny podobné dnešným boli prvýkrát použité v Londýne v roku 1883, keď z hodinami sa experimentovalo od roku 1852 práve na popud Stauntona. Ako osobnosť bol veľmi kontroverzný a pre svoju povahu a neobjektívnosť voči svojím súperom nebol príliš obľubený. Bol veľkým individualistom. Po Stauntonovi bol z reklamných dôvodov pomenovaný typ šachových figúrok, ktoré v roku 1830 vyrobil Nathaniel Cook. V západných krajinách sa so "stauntonkami" hrá dodnes.

Paul Morphy (22.6.1837 - 10.7.1884) bol najlepším šachistom na svete v polovici 19.storočia. Narodil sa 22.6.1837 v New Orlens, Louisiana. Mal dve sestry a brata. V ôsmich rokoch patril medzi najlepších hráčov v New Orleanse a v trinástich medzi najlepších hráčov USA. V roku 1857 zvíťazil v medzinárodnom turnaji v New Yorku, keď vo finálovom zápase porazil L.Paulsena 5:1(2 remízy). Po tomto turnaji chcel hrať zápas s H.Stauntonom, ktorý bol považovaný za najlepšieho svetového hráča. Ten sa však zápasu s ním vyhýbal. V roku 1858 odošiel do Anglicka, kde márne vyjednával zápas zo Stauntonom. Postupne v Anglicku porazil Barnesa, Birda, Bodena. Keď nedonútil k zápasu Stauntona odišiel do Paríža, tu sa stretol v decembri 1858 s víťazom medzinárodnárodného turnaja v Londýne 1851 A.Anderssonom. V zápase išlo vlastne o neoficiálny titul majstra sveta, keď Morphy zvíťazil 7:2 (=2). Keď sa v máji 1859 vrátil do USA bol nadšene oslavovaný. Pre verejnosť bol prvý Američan, ktorý vo svojom obore dokázal predbehnúť európanov. Za občianskej vojny v USA odišiel na Kubu a neskôr do Francúzska, kde sa začala prejavovať jeho duševná choroba. Po návrate do USA sa k šachu už nevrátil, jeho závratná kariéra trvala len dva roky. Trpel záchvatmi melanchólie, neskôt paranojou, a vo veku 47 rokov, v roku 1884 zomrel na mozgovú mŕtvicu. Jeho pojatie šachu bolo na vtedajšiu dobu revolučné. Poznal, že v šachovej partii je mobilizácia síl v zahájení najdôležitejšou podmienkou úspechu, nebál sa obetí, vedel o význame centra a voľných stĺpcoch a diagonálach. Dokázal skvelo útočiť, pritom útok na krála nebol základným princípom jeho štýlu. Hral premyslene pozične,zpravidla nátlakovo,mal vynikajúcu techniku hry a prekonával svojich súperov v koncovkách. Obohatil teóriu šachu vo všetkých fázach šachovej partie, je zakladateľom stratégie otvorených pozícii. Paul Morphy odohral za svoju krátku šachovú kariéru 227 partií, keď zvíťazil v 83% partií.

Narodila sa 17.1.1961, medzinárodná majsterka od roku 1974 najmladšia v histórií, medzinárodná veľmajsterka od roku 1977, majsterka sveta od roku 1978 do roku 1988. Šach sa naučila hrať ako päťročná, prvým súperom a trénerom bol jej brat. Prvé turnajové skúsenosti má od 9.rokov. V medzipásmovom turnaji MS v roku 1976 sa delila o druhé miesto a postúpila do turnaja kandidátok, kde porazila N.Alexandrijovú, Achmylovsku a A.Kušnírovú, v zápase o titul majsterky sveta potom porazila N.Gaprinashvilli 4:2 pri 9 remízach v roku 1978. Titul obhájila v roku 1981 v Moskve nerozhodným výsledkom 4:4 s Alexandrijovou. V roku 1984 zvíťazila vo Volgograde nad Levitinovou 5:2 (7 remíz) a v roku 1986 nad Acmylovskou 4:1 (9 remíz), posledný krát hrala o titul v roku 1991 keď prehrala v Manille zo súčasnou majsterkou sveta Xie Jun z Číny. Na majstrovstvách ZSSR hrala od roku 1973, keď v roku 1976 a 1977 zvíťazila. Hrala na prvej šachovnici na šachových olympiádach v rokoch 1978-86. Aj v súčasnej dobe patrí medzi najsilnejšie hráčky sveta aj keď na medzinárodnom fóre ju vidieť len zriedkavo, naposledy na poslednej šachovej olympiáde. V roku 1984 vydala knihu Hrám proti mužom.

Arpad Elo (25.8.1903 - 1992), štatistik, tvorca šachového rating systému ktorý sa stal štandartom pre celý šachový svet. Prezident šachovej federácie USA. Jeho rating začala používať najprv americká šachová federácia v roku 1959 a v roku 1970 ho prijala za svoj aj FIDE ku kategorizácii turnajov a k udelovaniu titulov. Jeho meno sa stalo symbolom pre listinu osobných koeficientov (Elo-listiny). Elo rating vychádza z teórie pravdepodobnosti. Myšlienka hodnotenia šachistov sa objavila už začiatkom 20.storočia, ale po pokuse tzv. Ingo-systému sa ujal až elo rating v roku 1959. Systém je založený na výpočte očakávaného počtu bodov, ktorých by mal hráč dosiahnúť z ohľadom na vlastný koeficient a na koeficient jeho súperov.

Viktor Korchnoi sa narodil 23.7.1931 v Sant Petersburgu, medzinárodný veľmajster od roku 1956. Šach sa naučil hrať ako 6-ročný, prvý úspech zaznamenal v roku 1955 keď sa stal šampiónom Leningradu. Sovietskym šampiónom bol v roku 1960, 1962, 1964,1965 a 1970. Hral v siedmych súťažiach kandidátov majstrovstiev sveta a hral dva vyzývajúce zápasy o titul majstra sveta.V roku 1968 v zápase kandidátov porazil S.Reshwwského 3:0 (5 remíz), M.Tala 2:1(7 remíz) a vo finálovom zápase prehral s B.Spasským 1:4 (5 remíz). V roku 1971 porazil v ďaľšom cykle J.Gellera 4:1 a potom prehral s T.Petrosjanom 0:1 (9 remíz). V medzipásmovom turnaji v Leningrade vo finále prehral s A.Karpovom 2:3 (19 remíz), tento zápas vlastne rozhodol o titule majstra sveta, pretože R.Fischer na zápas nenastúpil. V ďaľšom cykle po svojej emigrácii do Švajčiarska v roku 1977 porazil v zápasoch kandidátov Petrosjana, Polugajevského, Spasského a stal sa vyzývateľom majstra sveta. Zápas v roku 1978 s Karpovom prehral 5:6 (21 remíz). V zápasoch kandidátov v roku 1980 porazil Petrosjana, Polugajevského a Hubnera a druhykrát sa stretol s A.Karpovom v roku 1981 a prehral 2:6 (10 remíz). V ďaľšom cykle v roku 1983 prehral v semifinále s Kasparovom 1:4 (6 remíz), to bol koniec jeho účinkovania v zápasoch o titul, nakoľko v v roku 1985 skončil v turnaji kandidátov až na 13. mieste. Bol majstrom Švajčiarska v roku 1982, 1984 a 1985. Výpočet jeho víťazstiev v turnajoch by zabral ešte mnoho riadkov, na jeho konte sú víťazstva v dôležitých turnajoch po celom svete. V roku 1978 mu bol udelený šachový Oskar. Napísal niekoľko kních, vydal súbor svojích partií, autobiografiu Chess is my Life v roku 1977 a knihu o 1.zápase s A.Karpovom - Antisach v roku 1980. Ešte aj dnes vo veku 70 rokov hrá skvelo, veď v roku 1999 mal Elo 2707 bodov.

Věra Menčíková sa narodila 16.2.1906 v Moskve,otec bol Čech a matka Angličanka. Od vzniku ČSR mala československú štátnu príslušnosť. Bola prvá šachistka, ktorá mohla s úspechom hrať v medzinárodných súťažiach mužov. V roku 1921 sa rodina presťahovala do Anglie, až do svojho vydaja v roku 1937 reprezentovala Československo. V roku 1927 vyhrala prvé MS, keď stratila len pol bodu. Titul majsterky sveta sveta obhájila s jasnou prevahou nad svojími súperkami v ďaľších turnajoch o titul majsterky sveta v rokoch 1930, 1931, 1933, 1935 a 1939. Okrem turnajov hrala aj dva zápasy o titul s S.Grafovou, ktorú v roku 1934 porazila 3:1 a v roku 1937 9:2. Obidva zápasy organizovali samotné hráčky, zápas v roku 1937 FIDE dodatočne potvrdila. Menčíková hrala úspešne aj v súťažiach mužov napríklad v roku 1932 bola v Londýne druhá, v Ramsgate 1929 sa delila s A.Rubinsteinom o druhé miesto len tesne za Capablankom. V roku 1942 vyhrala zápas s J.Miesesom 4:1. Jej súperi, ktorí s ňou prehrali založili Klub Věry Menčíkovej a boli tam takí hráči ako M.Euwe, S.Reshevský, K.Opčenský a mnohí ďaľší. Členom klubu boj aj S.Flohr, ktorý s Menčíkovou nikdy neprehral, ale 3x remizoval a bol teda prijatý "za zásluhy".
Úspešne rozvíjajúcu sa šachovú kariéru ukončilo bombardovanie Londýna, keď 27.6.1944 zahynula spolu so svojou sestrou Olgou, ktorá sa tiež zúčastnila MS v roku 1937. Na jej počesť je pomenovaná trofej, ktorú preberá najlepšie ženské družstvo na šachovej olympiáde.

Samuel Loyd (30.1.1841 - 11.4.1911). Býva pokladaný za najoriginálnejšieho, najdôvtipnejšieho a najpopulárnejšieho šachového skladateľa. Prvotinu uverejnil v roku 1855, zložil cez 800 úloh všetkých žánrov a druhov, avšak najviac sa venoval trojťažkám. Súťaží sa zúčastňoval len sporadicky napriek tomu získal viac než 30 cien z toho 17 prvých. Objavil mnoho témat a námetov, pracoval i v oblasti symbolických skladieb a humoru. Jeho štýl bol jedinečný, nepodroboval sa bežným zákonom kompozície či jednotlivých škôl, jeho skladby boli vždy pôvodné. Loydov kompozičný talent isto súvisel s veľkými úspechmi, ktorých dosahoval ako konštruktér rôznych nešachových hádaniek, matematických i mechanických hlavolamov, ktoré si dával patentovať. Prevážna väčšina Loydovho kompozičného diela je v knihe A.C.Whitea - Sam Loyd and his Chess Problem (1913). Okrem toho vyšlo v rôznych jazykov niekoľko výberov z jeho tvorby, Loyd sám vydal len jedinú knihu - Chess Strategy (1878).

Wolfgang von Kempelen sa narodil 23.1.1734, bol inžinierom, vynálezcom a konštruktérom automatických strojov. Zkonštruoval napríklad písací stroj pre nevidomých, hovoriaci stroj. Bol autorom projektu na prieplav Dunaj - Jadranské more, avšak vo svete sa preslávil svojím šachovým automatom. Automat predstavovala figurína Turka v životnej veľkosti, sediaca za stolkom so šachovnicou, hral ľavou rukou. Automat sa stretol s mnohými súpermi, skoro vždy víťazne. V roku 1783 cestoval Kempelen zo strojom po celej Európe a predviedol ho aj Kataríne II, hral s Voltairom. V roku 1784 ho predvádzal na Lipskom veľtrhu. Po smrti Kempelena 26.3.1804 predal jeho syn Karl vynálezcovi metronomu J.N.Mältzelovi, ktorý s ním opäť precestoval celú Európu. Po jeho smrti automat skončil v Muzeu rarit vo Filadelfii, kde bol 5.7.1854 zničený požiarom. Šachový automat bol vďačným námetom literárnych a filmových diel snáď aj preto, že Kempelen tajomstvo automatu nikdy neprezradil.

Krishnan Sasikiran sa narodil 7.1.1981 v Indii. V histórii Indie je piatym veľmajstrom tejto krajiny. Titul mu bol udelený vo veku 19 rokov vo februári 2000. Posledným víťazstvom tohto hráča bol tohtoročný Hastings, kde sa delil o prvé miesto s S.Conguest (ENG 2529), tretie miesto obsadil slovenský reprezentant Ľubomír Ftáčnik. V súčasnej dobe mu patrí 91 miesto na svetovom rebríčku, keď získal 2601 ELO bodov. Vo svojej kariére zvíťazil v roku 1995 v národnom majstrovstve v kategórii U18, stal sa britským šampiónom v kategórií U21 v roku 1997 a v roku 1998. V roku 1999 zvíťazil v "A" šampionáte Indie v Nagpure. V tomto roku tiež zvíťazil na Ázijskom juniorskom šampionáte vo Vietname.
Jeho najobľúbenejšie otvorenie proti e4 je Caro-Kann, proti d4 kráľovská indická. S bielimi najčastejšie hráva d4 s klasickými pokračovaniami. Na posledných majstrovstvách sveta FIDE prehral v druhom kole s GM Van Wely (NED).

Paul Keres (7.1.1916 Estónsko - 5.6.1975 ZSSR), medzinárodný veľmajster 1950, medzinárodný rozhodca od roku 1974, jeden z najlepších šachistov od konca 30.rokov, vynikajúci šachový teoretik. Svoju šachovú kariéru začal v Estónsku vo veku 13 rokov. V roku 1935 zvíťazil v majstrovstvách Estónska. V turnaji o majstra sveta v roku 1948 sa delil o 3.miesto s S.Reshewským za Michailom Botvinikom a Vasilijom Smyslovom. V rokoch 1950 až 1965 hral v 6 turnajoch kandidátov. Celú dlhú dobu bol na 2 mieste svetového rebríčka, ale už k zápasu o titul majstra sveta sa neprebojoval. V rokoch 1947, 1950 a 1951 bol majstrom ZSSR. Na šachových olympiádach hral v roku 1935-39 za Estónsko a v rokoch 1952-64 za ZSSR. Na šachovej olympiáde v roku 1954 dosiahol rekordného výsledku keď získal zo 14 partií 13,5 boda. Šnúra jeho víťazstiev je veľmi dlhá a sú tu také turnaje ako Praha 1937, Buenos Aires 1939, Hastings 1957/58, Los Angeles 1963 a mnohé iné. Zohral celkom 198 turnajov a zápasov v nich dohromady 1328 partií, z nich 952 vyhral a len 188 prehral. Získal teda bezmála 70% možných bodov. Bol hráčom útočného štýlu zo znamenitou technikou hry. Majstrom sveta sa nestal pre psychickú labilitu v krízových situáciách. Bol znamenitým znalcom zahájení aj koncoviek a napísal celú radu kníh. Po jeho smrti sa pravidelne hráva v Talline v Estónsku memoriál na jeho počesť.

Michail I. Čigorin (12.11.1850 - 25.1.1908), bol ruský šachový veľmajster, popredný svetový hráč konca 19.storočia. Dvakrát hral s W.Steinitzom neúspešne o titul majstra sveta. Od roku 1876 bol šachovým profesionálom. V rokoch 1878 - 80 zohral 4 zápasy s E.Šiffersom, keď tri vyhral a jeden prehral s celkovým skóre 27:15. S.Alapina porazil v roku 1880 7:3. Medzi jeho úspechy patrí štvrté miesto na turnaji v Londýne v roku 1883 keď dvakrát porazil Steinitza. So Steinitzom hrál dva zápasy o titul majstra sveta, v roku 1889 prehral 6:10 a v roku 1892 8:10, keď poslednú partiu prehral hrubou chybou vo vyhratej pozícií. Na turnaji v Hastingse v roku 1895 väčšinu turnaja viedol a nakoniec skončil druhý za Pilsburym, ale pred Laskerom a Steinitzom. Jeho ďaľšie výsledky ovplyvnila ťažká choroba a materiálny nedostatok. Kombinačné schopnosti uplatnil vo Viedni v gambitovom turnaji, ktorý vyhral. Čigorin vynikol aj ako teoretik a systémy, ktoré rozpracoval sa hrajú dodnes. Jeho nekonvekčné strategické názory boli často v rozpore so Steinitzovým pojatím a obohatili teóriu strednej hry. Ovplyvnil tvorbu Laskera, Aljechina, Durasa, Nimcoviča, Smyslova, Taľa a iných. Významná je aj jeho činnosť novinárska a publicistická, bol redaktorom časopisu Šachmatnyj listok. Usiloval sa o vytvorenie jednotného šachového zväzu Ruska, ale jeho ustavenia (1914) sa už nedožil.

Kirsan N. Ilyumzhinov prezident FIDE sa narodil 5. apríla 1962 v Eliste, hlavnom meste Kalmyckej republiky v Rusku. V roku 1989 ukončil Moskovský inštitút Medzinárodných vzťahov, prestížnu diplomatickú vysokú školu. V roku 1990 bol zvolený za člena ruského parlamentu. V januári 1993 sa stal prezidentom Ruskej podnikateľskej komory. V apríli 1993 úspešne kandidoval za prezidenta Kalmyckej republiky Ako prezident sa stal poslancom hornej komory ruského parlamentu. V 1995 bol znovuzvolený do funkcie prezidenta Kalmyckej republiky do roku 2002.

Xie Jun sa narodila 30.októbra 1970 je čínska veľmajsterka. Bola svetovou ženskou šampiónkou v rokoch 1991,keď presvedčivo porazila Maju Chiburdanidze a v roku 1993. Po rokoch neúspechov (osudný kontraverzný zápas s Zsuzsou Polgárovou v roku 1996) sa znova vynorila na šachovej scéne v roku 1997, keď skončila druhá v turnaji kandidátiek , čo ju kvalifikovalo do finálového zápasu. Jej posledný rating FIDE je 2542.
Hrá vysoko taktický, agresívny čínsky štýl šachu, s ktorým dosahuje pozoruhodnú efektívnosť.

Partie WCC 1996 a 1999 v : PGNCBV

Ruslan Ponomariov sa narodil 11.10.1983 na východe Ukrajiny v meste Gorlovka. Vo veku 10 rokov na WCh U-12 skončil tretí o rok neskôr v tejto kategórií zvíťazil. V roku 1996 zvíťazil ako 12 ročný ma európskom šampionáte v kategórií U-18. V roku 1997 víťazi v tejto kategórií na majstrovstvách sveta. V roku 1997 sa umiestňuje v hodnotení šachového Oscara na 18. mieste. V roku 1998 ako 14-ročný získava titul GM. Na olympiáde v Eliste v roku 1998 v zostave Ukrajiny získava 7 bodov z 9 partií. Na detskej olympiáde v roku 1999 ako 15-ročný získava 6,5/7. Na začiatku roku 2000 sa stáva č.1 v juniorskom rebríčku FIDE Tento rok v ukrajinskej šachovej lige na prvej šachovnici získava 7/8. Na istanbulskej olympiáde na druhej šachovnici uhráva skóre 8,5/11 a získava prvé miesto na druhej šachovnici (Performance rating súperov 2785!).
Fide rating: 7/1996 - 2550 , 1/1998 - 2580 , 1/1999 - 2609 , 1/2000 - 2627 , 7/2000 - 2630. Rok 2002 prebojoval sa na siedme miesto rebríčka s Elom 2727 a zároveň je najvyššie na rebríčku Ukrajiny a ako 18 ročný sa 23.1.2002 stáva šampiónom FIDE.

Nový majster sveta FIDE Viswanath Anand začal svoju kariéru víťazstvami v národných juniorských šampionátoch Indie v rokoch 1983-86. V roku 1984 skončil druhý na svetovom juniorskom šampionáte. Po úspechoch v ázijských šampionátoch zvíťazil v roku 1987 na svetovom juniorskom šampionáte a stal sa prvým majstom z ázijských krajín. V roku 1987 prekročil hranicu 2500 Elo bodov. V roku 1988 zvíťazil v 51. ročníku šachového turnaja v Wijk Aan Zee. V roku 1990 sa v Manile kvalifikoval do kandidátskeho zápasu a v roku 1991 porazil Alexeja Dreeva a postúpil do štvťfinále. Vo štvrťfinále prehral s Anatoliom Karpovom. Po víťazstvách na turnajoch v Groningene (1993), v Monaku (1994), v Moskve (1994) a víťaz stve v kandidátskom zápase s Gata Kamským sa stáva svetovou dvojkou na rebríčkoch FIDE a PCA. V roku 1997 získava šachového Oskara ako najlepší hráč roku 1997. V roku 1998 zvíťazíl na 60.ročníku turnaja Wijk Aan Zee a na turnaji v Linares. Opäť v roku 1998 a 1999 získal šachového Oskara ako najlepší hráč roku 1998 a roku 1999.V mimoriadne úspešnom roku 2000 zvíťazil na turnajoch vo Franfurkte , Dortmunde a na Fide World Cup-e. V závere tohto roka získal titul svetového šampiona FIDE, keď vo finále zvíťazil nad Alexandrom Shirovom 3,5:0,5. Nový majster sveta FIDE sa narodil 11.12.1969 a v súčasnosti je na rebríčku PCA na treťom mieste (2754) za dvojicou Kramnik, Kasparov.

Vladimír Kramnik sa narodil 25.6.1975 v juhoruskom meste Tuapse pri Čiernom mori. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho otec je herec a sochár a matka je učitelka hudby. Šach sa naučil hrať keď mal 5 rokov. V 11-tich rokoch sa stal kandidátom majstra a začal navštevovať famóznu Botvinikovu školu. Zvíťazil na majstrovstvách sveta kadetov. V roku 1992 sa stáva veľmajstrom. Na olympiáde v roku 1992 v Manile , kde zvíťazilo Rusko dosiahol skóre 8,5/9. Na olympiáde v roku 1994 v Moskve dosiahol na druhej šachovnici skóre 8/11. V turnaji kandidátov PCA prehral v roku 1994 vo štvťfinále s Kamským 1,5:4,5. Na olympiáde v roku 1996 v Jerevane na druhej šachovnici dosiahol skóre 4,5/9. V roku 1995 sa dostáva na tretiu priečku svetového rebríčka a v roku 1996 vo veku 21 rokov na prvú priečku. Posledné štyri roky sa pohybuje len na prvých troch miestach. V roku 1998 prehral v turnaji kandidátov vo finále so Shirovom 5,5:3,5. Od tohto zápasu pochádzajú nezhody, kto mal právo vyzvať Kasparova v boji o titul. Za posledných 18 mesiacov zohral viac ako 80 ťažkých zápasov s hráčmi svetovej špičky. Posledné turnajové výsledky, Wijk aan Zee (1999) tretie miesto, Linares (1999) druhé miesto, Dortmund (1999) druhé miesto, Wijk aan Zee (2000) druhé miesto, Linares (2000) prvé miesto, Dortmund (2000) prvé miesto, ukazovali na veľmi dobrú formu pre zápasom o majstra sveta s Garry Kasparovom. V tomto zápase porazil Kasparova 8,5:6,5 v 15 partiách a stal sa druhým profesionálnym majstrom sveta (PCA). Najvyššie ELO dosiahol v roku 2000, keď vo FIDE má 2770 bodov a v PCA ratingu 2749 bodov.

Garry Kasparov vlastným menom Garry Kimovič Vainstein sa narodil 13.apríla 1963 v meste Baku v Azerbaidžáne. Šach sa naučil hrať ako päťročný.Po smrti svojho otca si zvolil meno po matke Kasparov. Vo veku 11 rokov odchádza do Botvinikovej školy a ako dvanásťročný sa stáva juniorským majstrom ZSSR. V roku 1980 sa stáva juniorským majstrom sveta a o rok neskôr ako osemnásťročný sa prvý krát stáva majstrom ZSSR. V boji kandidátov postupne poráža Beljavského, Korčného a Smyslova a stáva sa v boji o titul vyzývateľom Karpova. Maratón zápasov s Karpovom začína v roku 1984 a po zrušenom zápase v roku 1984, titul získava v roku 1985. Až do roku 1990 v ďaľších troch zápasoch bojuje o titul s Kasparov a zakaždým sa mu darí Karpova poraziť. V roku 1993 pred ďaľším zápasom s Karpovom sa nedohodol s predstaviteľmi FIDE v názoroch na boj o titul majstra sveta a spolu s Nigelom Shortom zakladá Professinal Chess Association (PCA). Vo FIDE získava titul opäť Karpov, ktorý poráža Timmana a v PCA získava titul Kasparov, ktorý poráža Shorta 12,5:7,5. V roku 1995 svoj titul v PCA obhajuje proti Anandovi.V roku 2000 sa pripravuje zápas o titul PCA s Vladimírom Kramnikom. Garry Kasparov je v súčasnej dobe najlepším šachistom našej planéty jeho ELO má v súčasnosti hodnotu 2851. Je skvelý analytik, autor mnohých teoretických noviniek v zahájeniach, niektoré systémy ma rozpracované do detailov a dokáže ich skvelo používať. Je veľký propagátor šachu vo svete, počítačov a internetovskej komunikácie.

Anatoly Evgenejevič Karpov sa narodil 23.mája 1951v meste Zlatoust. Šach sa naučil ako štvorročný. Ako dvanásťročný odchádza do šachovej školy Botvinika ako veľký talent. V roku 1966 získava majstrovský titul ako pätnásťročný. O tri roky neskôr v 1969 sa stáva juniorským majstrom sveta v Štokholme. Veľmajstrovskú normu splnil v roku 1970 vo veku 19 rokov. V roku 1971 víťazí na Aljechinovom memoriáli a na turnaji v Hastingse. V roku 1973 získava šachového Oscara. V roku 1974 víťazí postupne nad Polugajevským, Spasským a Korčným a stáva sa vyzývateľom majstra sveta. K očakávanému zápasu Fischer-Karpov nedošlo a on sa stáva ďalším majstrom sveta. V rokoch 1974,75,76,77 získava opäť šachového Oscara. V roku 1978 v zápase o titul poráža Viktora Korčného na Filipínach. V roku 1978 obdržal titul najlepší športovec ZSSR. V roku 1981 poráža opäť Korčného v zápase o titul v talianskom Merane. V roku 1983 víťazí v jubilejnom 50 ročníku šampionátu ZSSR. V roku 1984 štartuje šachový maratón s Kasparovom v boji o titul. Po piatich mesiacoch hry bol zápas zrušený a boli zmenené podmienky boja o titul. V roku 1985 sa stretáva druhýkrát s Kasparovom a svoj titul stráca. Nepochodil ani v odvete v rokoch 1986 a 1987 Kasparov titul vždy uhájil. V roku 1989 víťazí v turnaji kandidátov a v roku 1990 sa opäť stretáva v zápase o titul s Kasparovom, ktorý opäť víťazí 12,5:11,5. Po založení PCA Kasparovom, ktorý odmieta obhajovať titul FIDE v roku 1992, stretáva sa v roku 1993 v boji o titul s Janom Timmanon, ktorého poráža. V roku 1993 dosahuje svoje najvyššie ELO 2760. Titul obhajuje ešte raz v roku 1996 proti Kamskému 10,5:7,5. V roku 1999 sa nezúčastňuje MS v Las Vegas a majstrom sveta sa stáva Khalifmann.V súčasnej dobe patrí stále medzi svetovú špičku. Je škoda, že v súčasnosti , Kasparov a Karpov sa úzkostlivo vyhýbajú vzájomným stretnutiam za šachovnicou.

Vybrané partie v: CBV

Robert James Fischer sa narodil 9. marca 1943 v Chicagu. Šach sa naučil hrať ako ako šesťročný. Ako trinásťročný sa stal dorasteneckým majstrom USA o rok neskôr v roku 1957 sa stáva majstrom USA. Tento titul obhajuje každý rok s výnimkou roku 1962 až do roku 1967. Získal osem titulov majstra USA. Portorož 1958 znamená jeho vstup na medzinárodnú scénu a odchádza z Juhoslávie ako kandidát majstrovstva sveta a medzinárodný veľmajster. Keď v roku 1962 neuspel na turnaji kandidátov v Curacao na niekoľko rokov opustil medzinárodnú scénu. Vracia sa v roku 1965 na Capablancov memoriál, kde končí druhý za Spasským. Hrá i na medzipásmovom turnaji v tuniskom Sousse, kde pre nezhody s poriadateľmi vystupuje s turnaja a vracia sa späť do USA a ppäť nedáva o sebe tri roky vedieť. Vracia sa späť v roku 1970 v zápase ZSSR - Svet a na druhej šachovnici poráža Petrosjana 3:1. V turnaji kandidátov v roku 1971 poráža Tajmanova, Larsena a Petrosjana a stáva sa vyzývateľom Spasského. V roku 1972 v Reykjavíku porazi Spasského a získal titul majstra sveta. Pre nezhody s FIDE nenastúpil v roku 1975 na zápas s Karpovom a viac ako 20 rokov nezohral ani jednu turnajovú partiu. V roku 1988 si dal patentovať "fischerove hodiny". Keď sa zdalo, že Fischer už hrať nebude nastupuje v roku 1992 proti Spasskému a po 20 rokoch ho opäť poráža. Ovšem od tej doby sa Fischer už neobjavil. Fischerova tvorba sa vyznačovala predovšetkým veľkými znalosťami, ktoré mu spolu s veľkým talentom a láskou k šachu pomohli vytvoriť nezabudnuteľné partie. Jeho Elo malo najvyššiu hodnotu v roku 1972 - 2785.

Vybrané partie v: CBV

Boris Vasilievič Spassky sa narodil 30. januára 1937 v Leningrade. Šach sa naučil hrať ako päťročný.Prvú medzinárodnú príležitosť dostáva v roku 1953 na turnaji v Bukurešti. V roku 1955 reprezentuje ZSSR na juniorskom svetovom šampiomnáte v Holandsku a stáva sa juniorským majstrom sveta. V roku 1959 obsadzuje tretie miesto v turnaji kandidátov a tiež sa stáva majstrom ZSSR. V roku 1961 sa opäť stáva majstrom ZSSR. V roku 1965 v zápasoch turnaja kandidátov poráža Keresa, Gellera a Tala a stáva sa prvý krát vyzývateľom majstra sveta. V roku 1966 v Moskve ešte Petrosjan odoláva, ale o tri roky neskôr Spasský poráža Petrosjana rozdielom dvoch bodov a stáva sa desiatym majstrom sveta. Po zisku titul ako keby stratil motiváciu, a aj keď hral naďalej výborne, nedokázal v roku 1972 odolať šachovému a psychologickému tlaku Bobbyho Fischera a svoj titul stratil. V roku 1973 sa znova stáva majstrom ZSSR a v roku 1983 víťazí na turnaji v Linares. V roku 1992 sa podarilo zorganizovať zápas s Bobym Fisherom a po 20 rokoch opäť víťazí Fischer 17,5:12,5. Spassky hrá šach dodnes a v poslednej dobe sa venuje aj trénerskej práci. Svoje skúsenosti predával Shortovi, Lautierovi a ďalším. Sila Spasského spočíva hlavne v jeho všestrannosti, dokáže nebezpečne zaútočiť, trpezlivo sa brániť a veľmi dobre hrať koncovky. Najvyššie Elo v jeho kariére malo hodnotu 2690.

Vybrané partie v: CBV

Tigran Vartanovič Petrosjan sa narodil 17. júna 1929 v Tbilisi v Gruzínsku. Šach sa naučil hrať od svojích rodičov, keď mal osem rokov. Ťažké vojnové roky a smrť rodičov ho naučili húževnatosti, skromnosti s vedomím, že každý úspech musí byť tvrdo vybojovaný. V roku 1948 víťazi na šampionáte Arménska a o rok na to sa sťahuje do Moskvy. V roku 1951 sa stáva moskovským šampiónom a na majstrovstvách ZSSR skončil druhý za Keresom. Jeho cesta hore bola pomalá za to však vytrvalá. Prezývali ho " železný " Tigran pre jeho štýl šachu v ktorom si vážil logiky a robil len objektívne správne ťahy a nikdy nepristúpil na riziko. Bol presným opakom Tala, on víťazil a Petrosjan neprehrával. V rokoch 1959 a 1961 sa stáva majstrom ZSSR. Na turnaji kandidátov v roku 1962 víťazí a v zápase v roku 1963 poráža Botvinika 12,5:9,5 a končí jeho vládu. Svoj titul dokáže obhájiť v roku 1966 v zápase so Spasským avšak v roku 1969 mu podľahne v zápase v Moskve 10,5:12,5. V roku 1969 sa opäť stáva majstrom ZSSR. Aj po strate titulu patrí do užšej svetovej špičky a hrá na veľkých medzinárodných turnajoch, olympiádach a pravidelne sa zúčastňuje kandidátskych bojov, kde ešte v roku 1980 bojuje vo štvrťfinále s Korčným. Obdivuhodné je jeho skóre na šiestich olympiádach, ktorých sa zúčastnil, 79 výhier, 50 remíz a 1 prehra. Zomiera 13.augusta 1984 v Moskve. Jeho najvyššie ELO v kariére malo hodnotu 2680.

Vybrané partie v: CBV

Michail Nekhemjevič Tal sa narodil 9. novembra 1936 v Rige. Šach sa naučil hrať veľmi skoro. Vzostup na najvyššie priečky mal priam zázračný. V roku 1957 zastupoval svoju vlasť prvý krát v zahraničí na študenstskej olympiáde v Reykjavíku. V rokoch 1957 a 1958 sa stal šampiónom ZSSR. V roku 1959 zvíťazil v turnaji kandidátov a v roku 1960 porazil Botvinika 12,5:8,5 a stal sa majstrom sveta. Cesta navrhol trvala krátko, avšak cesta dole bola tiež rýchla. V roku 1961 prehráva odvetný zápas s Botvinikom 8:13 a stáva sa podobne ako Smyslov majstrom sveta na jeden rok. K tretiemu zápasu s Botvinikom sa už nedostal. Na turnaji kandidátov v roku 1962 v Curacao vážne ochorel a aj po uzdravení sa už nikdy tak vysoko nedostal. Napriek tomu vyhral ešte veľa významných svetových turnajov. V roku 1967 sa opäť stáva majstrom ZSSR. V roku 1973 víťazí na turnaji vo Wijk aan Zee a v roku 1974 v Hastingse. Ešte v roku 1978 sa stáva posledný krát vo svojej kariere majstrom svojej krajiny ktorým bol celkovo 6 krát. Vo svojej šachovej kariere vytvoril mnoho prekrásnych kombinácií a celý svoj život venoval šachu. Pre svoju priateľskú povahu bol veľmi obľúbený a mal neobyčajné množstvo priateľov po celom svete. Bohužiaľ 21. marca 1992 zomrel a ďaľšou kombináciou nás už nepoteší. Bol účastníkom ôsmich šachových olympiád a najvyššie ELO v jeho kariére malo hodnotu 2710 v roku 1979 po "Turnaji hviezd" v Montreali.

Vybrané partie v: CBV

Vasilij Vasiljevič Smyslov sa narodil 24. marca 1921. Šach sa naučil hrať ako 6 ročný od svojho otca. Až do roku 1945 hral len v ZSSR, kde v roku 1944 skončil na druhom mieste za Botvinikom na majstrovstvách ZSSR. Na medzinárodnú scénu vstúpil v roku 1946 v zápase Praha-Moskva. V tomto istom roku sa zúčastnil aj turnaja v Groningene kde obsadil tretie miesto. V roku 1948 sa zúčastnil turnaja o majstra sveta kde skončil druhý za Botvinikom. V roku 1949 sa stáva majstrom ZSSR. Dlhú cestu cez pásmový, medzipásmový a kandidátsky turnaj končí v roku v roku 1954 zápasom o majstra sveta v Moskve s Botvinikom. Zápas končí nerozhodne 12:12 a Botvinik obhajuje titul na ďaľšie tri roky. V roku 1956 znova víťazí v turnaji kandidátov a v roku 1957 sa stretá s Botvinikom v boji o titul. Zápas končí jeho víťazstvom 12,5:9,5 a on sa stáva siedmym majstrom sveta. V odvetnom zápase v roku 1958 síce víťazí opäť Botvinik, ale Smyslov sa zapisuje do šachovej histórie ako majster sveta. Ešte raz sa dostal úplne na vrchol v 1984 keď mal 63 rokov prehral až vo finále kandidátov s Kasparovom. Je obdivuhodná dľžka jeho kandidátskych bojov o právo vyzvať majstra sveta na zápas o titul. Trvala 33 rokov. V roku 1991 víťazí na turnaji Senior World Championship v Nemecku. Smyslov zohral veľmi veľa poučných koncoviek a o koncovkách napísal klasickú učebnicu. Jeho najvyššie ELO v kariére malo hodnotu 2690.

Vybrané partie v: CBV

Michail Mojsejevič Botvinik sa narodil 17. augusta 1911. Šach sa naučil hrať ako 12 ročný v St.Petersburgu, ale už o päť rokov neskôr získal svoj prvý titul sovietskeho šampióna. Vo svojej bohatej šachovej kariére bol majstrom ZSSR sedem krát. Prvý krát v roku 1931 a posledný krát v roku 1952. V tridsiatich rokoch patril medzi popredných svetových šachistov a víťazil na turnajoch v Leningrade, Moskve, Nottinhgame a v Groningene. Po skončení druhej svetovej vojny už bol pripravený súboj s Aljechinom o titul majstra sveta. Avšak po smrti Aljechina k zápasu už nedošlo. Po nominácii od FIDE sa v roku 1948 zúčastnil turnaja o majstra sveta, kde ako favorit zvíťazil a stal sa šiestym majstrom sveta. V roku 1951 vybojoval zápas s Davidom Bronsteinom v Moskve. Po remíze 12:12 si titul udržal. Potom nasledovali tri zápasy s Vasiliom Smyslovom v rokoch 1954,1957 a 1958, a dva zápasy s Michailom Talom v roku 1960 a 1961, kde si titul udržal po odvete. Titul majstra sveta stratil až v roku 1963, keď ho porazil Tigran Petrosjan v Moskve 9,5:12,5, pretože FIDE zrušila právo na odvetný zápas k boju o titul sa už nedostal. Botvinik vynikal predovšetkým analytickými schopnosťami a preto jeho komentované partie patria ku klenotom a sú skvelou učebnicou šachu. Až do vysokého veku sa venoval trénerskej práci a mimo mnohých cez jeho školu prešli Karpov aj Kasparov. Michail Botvinik zomrel 5.5.1995 v Moskve. Jeho najvyšší raiting bol 2730.

Vybrané partie v: CBV

Max Euwe sa narodil 5.mája 1901 Amsterdame. Šach sa naučil hrať od svojích rodičov ako 4 ročný. V roku 1921 získal prvýkrát titul holandského šampióna. V roku 1926 skončil Univerzitu v Amsterdame v obore matematika. V roku 1926 sa prvýkrat stretol v zápase s Aljechinom. V roku 1931 a 1934 zvíťazil na turnaji v Hastingse. V roku 1935 sa skvelo pripravil na svoj životný zápas, dokázal využiť Aljechinovej indispozície a stal piatym majstrom sveta. V odvetnom zápase v roku 1937 síce prehral ale aj tak mu patrí veľké uznanie. V roku 1939 a 1942 sa opäť stal majstrom Holandska. Po druhej svetovej vojne a smrti Alexandra Aljechina bol nominovaný FIDE do turnaja o majstra sveta ktorý sa konal v roku 1948. V rokoch 1948,1950 a 1955 sa znova stal holanským šampiónom. V roku 1950 mu bol udelený titul medzinárodného veľmajstra. V marci 1957 sa stretol za šachovnicou s Bobym Fischerom. V roku 1970 bol zvolený za prezidenta FIDE a túto funkciu zastával do roku 1978. Za svojho účinkovania navštívil viac ako 100 krajín a získal 30 nových krajín do FIDE. Max Euwe bol veľkým teoretikom šachu a za svoj dlhý život vydal niekoľko desiatok kníh o šachu. Tiež sa zaslúžil o veľkú popularitu šachu v Holandsku, kde sa dnes poriadajú veľké svetové turnaje. novembra 1981. Jeho najvyššie vypočítané ELO by bolo 2660.Zomrel v Amsterdame 26.

Vybrané partie v: CBV

Alexander Alexandrovič Aljechin sa narodil 31. októbra 1892 v Moskve. Šachy sa naučil hrať od svojho brata a matky v roku 1903. V roku 1909 sa ako sedemnásťročný stal majstrom Ruska. V roku 1914 štartoval na prvom veľkom turnaji v St. Peterburgu, kde zvíťazil. V roku 1914 sa opäť stal ruským šampiónom. Po prvej svetovej vojne a jeho putovaní po Európe sa v roku 1920 oženil a vrátil do Moskvy. Tiež sa po tretí krát stal šampiónom tentokrát Sovietskeho Ruska. Do roku 1927 sa zúčastňoval svetových turnajov s výbornými výsledkami. V roku 1927 tiež došlo na jeho súboj s Capablancom o titul majstra sveta v Buenos Aires. Málokto mu pred zápasom veril avšak na zápas sa výborne pripravil a po troch mesiacoch ťažkého boja zvíťazil. V roku 1930 uhral na šachovej olympiáde na prvej šachovnici 100%. V roku 1935 prekvapujúco prehral zápas s Maxom Euwem 14,5:15,5 v zápase kde mu zlyhali nervy a tiež mal problémy so životosprávou. Šachový svet ho úplne odpísal, ale v roku 1937 v odvetnom zápase zvíťazil 15,5:9,5 a stal sa opäť majstrom sveta, ktorým bol až do svojej smrti. V roku 1946 bol pripravený zápas s Botvinikom. Ktomuto zápasu sa už nedostal, zomrel 24.marca 1946 v Portugalsku. Po FIDE kongrese v roku 1947 sa uskutočnil turnaj o majstra sveta kde zvíťazil Botvinik. Alexander Aljechin obohatil šachový svet nielen svojím vynikajúcim kombinačným talentom, ale predovšetkým veľkou pracovitosťou a vôľou, ktorá ho doviedla k fantastickým úspechom. Aljechin hral viac ako 1500 turnajových partií so skóre 73%. Jeho historické ELO bolo vypočítané na 2690.

Vybrané partie v: CBV

Jose Raul Capablanca sa narodil 19.novembra 1888 v bohatej kubánskej rodine v Havane. Šach sa naučil hrať ako štvorročný od svojho otca. Ako dvanásťročný porazil kubánskeho šampióna Juan Corzo. V roku 1902 skončil v kubánskych majstrovstvách na štvrtom mieste. V roku 1904 odišiel študovať do New Yorku a šach hrával v Manhattan Chess Clube kde zohral veľa partií s Emanuelom Laskerom. Ďalej víťazil v silných turnajoch a v roku 1909 porazil U.S. šampióna Franka Marschala 15:8. V roku 1911 zvíťazil vo veľmi silne obsadenom turnaji v San Sebastiane. Na zápas o titul čakal až do roku 1921 keď porazil Laskera. Zápas sa hral 15.3.1921 v Havane s výsledkom 9:5, keď Capablanca neprehral ani jednu partiu. Aj v tomto zápase zvíťazil ľahko a zdalo sa, že bude majstrom sveta veľmi dlho. Možno tomu uveril aj sám a na zápas v roku 1927 v Buenos Aires sa A.Aljechinom vôbec nepripravil a odišiel porazený 15,5:18,5. Aj naďalej dosahoval výborných turnajových výsledkov v roku 1928 v Berlíne,Budapešti v v roku 1931 v New Yorku a Hastingsi avšak k odvetnému zápasu sa už nedostal. V roku 1938 sa oženil s Oľgou Chagodajevou ruskou princeznou. V roku 1939 štartoval na olympiáde v Buenos Aires na prvej šachovnici za Cubu s výborným výsledkom 7 víťazstiev a 9 remíz. Capablanca bol najväčším prírodným talentom šachovej histórie a problémy, nad ktorými iný dlho premýšlali riešil veľmi ľahko. Zomrel vo veku 53 rokov 8.3.1942 v New Yorku. Jeho najvyššie vypočítané ELO by bolo 2725. V roku 1951 vydala Cuba poštovú známku s vyobrazením Capablancu bola to vôbec prvá poštová známka v histórií s vyobrazením šachistu.

Vybrané partie v: CBV

Emanuel Lasker sa narodil 24.decembra 1868 v meste Berlinchen v Nemecku. Šach sa naučil hrať ako 11 ročný od svojho staršieho brata. V roku 1889 získal titul majstra Nemecka. Po individuálnych zápasoch v roku 1890 v Berlíne s Curtom von Bardeleb, Jacques Mieses a v roku 1892 s Henrym Blackburnom sa na čas usídlil v v USA. Po zápase s americkým šampiónom Jacksonom Showalterom, ktorého hladko porazil, dúfal, že sa stretne s Steinitzom o titul majstra sveta. Zápas sa uskutočnil v roku 1894, kde porazil Steinitza 12:5 a vo veku 25 rokov sa stal druhým svetovým šampiónom. Jeho ďalšia kariéra bola veľmi bohatá a postupne zvíťazil vo všetkých vtedajších veľkých turnajoch a niekoľkokrát obhájil svoj titul. Titul stratil až v roku 1921, keď ho porazil Capablanca v Havane. Mal vtedy 52 rokov. Titul majstra sveta si dokázal udržať 27 rokov a 337 dní. Aj naďalej hral výborne a víťazil v turnajoch. Lasker ako prvý pochopil že hrať šach výborne vie veľa šachistov, ale veľmi často rozhoduje psychika. Bol výborným psychológom a veľmi často zahral ťah nie najlepší, ale pre súpera najnepríjemnejší a preto najúčinejší. Lasker publikoval nielen šachové ale aj psychologické knihy, vynikal v logických hrách a bol blízkym priateľom A.Einsteina. Zomrel 13. januára 1941 v New Yorku. Jeho najvyššie vypočítané ELO by bolo 2720.

Vybrané partie v: CBV

Wilhelm Steinitz sa narodil 14.mája 1836 v Prahe. V roku 1848 sa presťahoval do do Viedne. Už za mladi sa stal najlepším šachistom rakúskej monarchie. Po medzinárodnom turnaji v roku 1861 ostal v Anglicku, ktorá bola v tej dobe najvyspelejšou šachovou krajinou. Tu porazil všetkých majstrov a v roku 1862 sa stal šampiónom šachovou krajinou. Tu porazil všetkých majstrov a v roku 1862 sa stal šampiónom Londýna a neskôr anglickým šampiónom. V roku 1883 sa presťahoval do Spojených štátov. V roku 1886 v prvom oficiálnom zápase o majstra sveta porazil Zukertorta a stal prvým oficiálnym majstrom sveta. V roku 1888 mu bolo udelené americké občianstvo. Svoj titul obhájil proti Gunsbergovi a dvakrát proti Čigorinovi. Avšak v roku 1894 ho ho porazil Emanuel Lasker a prehral aj odvetný zápas.
Steinitz nebol len vynikajúci hráč, ale ako prvý stanovil zásady pozičnej hry, ktoré platia dodnes. Dokázal tiež, že útočiťmôže len hráč, ktorý má prevahu, a že proti nepripravenému útoku sa dá dobre brániť. Jeho najvyššie neskôr vypočítané ELO by bolo 2650. Zomrel 12.augusta 1900 v New Yorku.

Vybrané partie v: CBV

Alexander Khalifman sa narodil 18.januára 1966. Medzinárodný veľmajster štartuje za Ruskú šachovú federáciu. Jeho súčasné ELO FIDE je 2652. Je súčasný svetový šampión FIDE. Svoj najlepší raiting 2660 dosiahol v roku 1994. Potom podával niekoľko rokov nestabilné výkony, vďaka ktorým stratil značný počet bodov v ELO rebríčku. V poslednej dobe sa vrátil späť do šachovej elity. Alexander Khalifman je bezpochyby veľmi silný veľmajster. Jeho partia proti Anandovi na majstrovstvách sveta v Groningene obletela celý svet. Svoj titul majstra sveta získal v KO systéme na majstrovstvách sveta v Las Vegas (USA) v roku 1999.

Partie Groningen 1997 a Las Vegas 1999 v CBV